♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Pochopíš, keď budeš mladšia

29. července 2018 v 18:39 | Antonia Vierik |  Téma týždňa

Pochopíš, keď budeš mladšia


Keď som bola malá, veľmi často som počula vetu "pochopíš, keď budeš staršia". Moje otázky "Prečo?" nemali konca, ale nasledovala stále tá istá odpoveď. Klamali mi. Som staršia, ale nechápem. Kde sa teda stala chyba?

Ako animátorka sa často a rada stretávam s deťmi. Spoločnosť berie deti ako... len deti. To je chyba. Sú naša budúcnosť a generácia ktorá po nás prevezme svet do svojich rúk a je hlúposť hovoriť im, "pochopíš keď budeš staršia/starší". Deti nie sú ničím ovplyvňované. Majú čistý pohľad na svet bez toho aby sa trápili čo si o nich pomyslí Ferko či Anička. Deti sú svoje. Deti nepochopia keď budú staršie bez toho aby im niekto nevysvetlil. Chceme teda povedať, teraz sa mi nechce, ale keď budeš staršia možno?.

Je veľmi inšpiratívne vidieť svet detí. Naozaj je.

Chcem tým povedať, že nemám rada keď si ľudia ktorí ma nazývajú dieťaťom myslia že je to nadávka. Byť dieťaťom znamená byť, no, proste znamená byť. Mám na svet svojský pohľad. Vo farebných obrazcoch z oleja vidím interferenciu, ale v oblekoch vidím zvieratká a veci ktoré možno ani nikdy neexistovali. Neriešim ľudí a bola by som rada keby oni neriešili mňa. Jeden človek mi raz povedal, že rozum máme na to, aby sme posudzovali činy druhých. Podľa mňa je toto najväčšia hlúposť. Rozum máme na to, aby sme posudzovali svoje činy.

Každý má iný pohľad, iný názor, iný príbeh. Každý teda robí chybu aj keď si myslí že to robí správne? A znamená to to, že nikdy nič nemôžeme urobiť tak ako by sa malo? A ako by sa malo? Och... kde sa stala chyba?

Príbeh a názory detí formujeme my. My sme ich vzorom, my sme to čo vidia a tým čo sa chcú stať. Keď budem veľká, chcem byť ako moja maminka, môj ocko, moja sestra, môj braček.

Každý by mal byť svoj. Riešiť seba a svoju cestu, na ktorej nerobí chyby. Všetko má svoj zmysel. Každý pád a zlyhanie. Niečomu nás to naučí, no a pokiaľ by sme teda pády pokladali za chyby, znamená to, že učiť sa je chyba?
Nepodceňujte deti. Nesúďte ľudí. Nemyslite si, že vek určuje množstvo mozgovej kapacity...

Ak to nechápete, pochopíte keď budete mladší.

Love, Antonia Vierik
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zlatice Zlatice | E-mail | Web | 29. července 2018 v 21:55 | Reagovat

Hezky napsáno. Děti jsou naše budoucnost. Oni se učí tím, co vidí. Líbí se mi to, jak nerozlišují co je dobré a co zlé. Jsou tady a teď. Umí prožívat přítomnost. Myslet na to co bylo nebo bude, je učíme až my. Mají spoustu otázek a málo odpovědí a je to škoda pro děti i pro nás.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama