♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Prosinec 2017

Nikomu to nepoviem

11. prosince 2017 v 17:29 | Antonia Vierik |  Téma týždňa

Ale nikomu to nepoviem

Čo ak by som padala? Čo ak by som lietala? Čo ak by som sa dusila? Nikomu to nepoviem.

Keď sa mám zamýšľať nad tým čo by bolo keby bolo, roztrhne mi hlavu, a tak sa nebudem zamýšľať nad tým, čo by bolo keby , tak, ako by to možno každý čakal, ale nad tým čo ak je už to "čo ak".

Často krát myslím na to, čo všetko by som chcela povedať a čo všetko by som chcela zdieľať s ľuďmi ktorých mám okolo seba. A čo by bolo keby vedeli čo sa mi odohráva v hlave. Niekedy to neviem ani ja sama, pochopiť to čo sa mi odohráva v hlave. Občas, keď sa mi chce plakať začínam si uvedomovať že čo raz viac sa prepadám do hlúpej reality a uvedomujem si problémy. Uvedomujem si všetko čo chcem ale nič z toho nestíham a nemôžem, prichádzam o to, čo som kedysi mala a bola som odhodlaná nikdy to nepustiť, no a teraz mi to tíško, ako voda preteká z rúk a odchádza preč. A tak nemám čo som mala, nemám čo mám, nemám nič. Alebo, čo ak by som nemala nič?

Keby som mala niečo urobiť a mohla by som si vybrať medzi niečím zakázaným a dovoleným, asi by som si vybrala to zakázané. Veď, zakázané ovocie chutí najlepšie, nie? Ale čo ak je to zakázané až moc? Občas nemám v sebe odvahu. Odvahu aby som urobila niečo zakázané. Odvahu prelomiť ľady, odvahu rozhodnúť sa, odvahu povedať pravdu sama sebe. Priznať si to, čo sa už dávno stalo a čo v skutočnosti je. Ale, zamysleli ste sa niekedy nad tým, či to, čo je zakázané je naozaj zakázané? A čo je povolené, nemalo by byť zakázané? Je vražda horšia ako zlomenie srdca? A sú cigarety menej nebezpečné ako marihuana? A nie je sakra celý tento svet úplne šibnutý? Čo keby sme robili zakázané veci?

V duši toho mám tak veľmi veľa. Mám tam smútok, radosť, komédiu aj tragédiu, záchvat radosti aj depresiu. Mám tam všetko, všetko a ešte viac. Myslím, že každý jeden z nás. Čo všetko je ukryté hlboko v našich srdciach? A koľko krát by sme to chceli zo seba dostať von a tak veľmi túžime po tom, aby to , doriti, niekto konečne pochopil. V hĺbke duše viem, že to ale nepochopí nik, no ak aj áno, koho by to zaujímalo. Čo ak by sme nemali žiadne tajomstvá?

Cítim všetko. Ale presne to čo cítim, nikomu nepoviem.

Možno preto, lebo to sama neviem.


Antonia Vierik