♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Duben 2016

Na vlásku

27. dubna 2016 v 22:09 | Antonia Vierik |  Téma týždňa

Na vlásku

Dýcham veľmi rýchlo. Srdce mi pumpuje krv ako o život pri pocite, že od môjho rozhodnutia bude záležať celý môj ďalší život.

Ahojte moji drahí. Je 21:40 a ja práve teraz začínam po véľmi dlhej dobe (opäť) niečo písať. Asi by som mala ísť spať, ale nechce sa mi a zároveň viem že to budem ráno ľutovať. Ach... Tieto rozhodnutia. Opäť sa chystám zaplaviť vás spŕšku mojich múdrostí o zmysle a smere života a o tom ako sa rozhodnúť a o tom, ako sa snažím pochopiť samú seba.

Viete. V hlave mi víri kopa myšlienok a ja ich akosi neviem dať do súvislého textu. Začnem tým, že vás poprosím aby ste si predstavili nejaké ťažké rozhodnutie čo ste naposledy urobili a to, ako ste sa cítili keď ste sa rozhodli. K tomu nadväzuje prvá veta tohto článku. Nenávidím no zároveň milujem to, keď sa môžem rozhodovať sama za seba. Nie, nie som hlúpa. Len jednoducho ťažko zvládam, keď je na mňa stavaný veľký tlak zodpovednosti, hoci je to zodpovednosť za samú seba. Keď si predstavím, že mám urobiť alebo povedať niečo, čo môže úplne zmeniť celý môj život...

Zodpovednosť. Každý nejakú nesieme, keď nie za iných, tak minimálne za seba. No a vlastne keď za seba tak ja za iných, lebo aj napriek tomu, že často hovoríme "to je moja vec", nikdy to nie je LEN naša vec. Keby som sa práve teraz rozhodla, že vyjem celú chladničku (áno som hladná), ráno by naši nemali čo raňajkovať a tak by sa vlastne zo zdanlivo "mojej" veci stal problém všetkých čo so mnou žijú. Chápete? Jednoducho, keď sa povie, rozhodni sa, vždy je to pre mňa veľmi ťažké. Aj v úplných banalitách. Napríklad či si kúpim syrový rožok, alebo vanilkový... Či si oblečiem nohavice alebo sukňu, či poviem áno tomu, alebo tomu, či pôjdem študovať tam a tam, či budem pracovať.... On najväčších hlúpostí, po rozhodnutia ktoré sú zdanlivo najdôležitejšie v vašom živote. Paradoxom je, že ja sa vždy ťažšie rozhodujem, keď ide o maličkosti. Prečo?


Ha ha... asi ste z toho dosť zmätení že? No, priznám sa, že aj ja. Veď preto vlastne aj píšem, aby som si vyčistila hlavu. Téma týždňa je "nad priepasťou". Znie to dosť tragicky že. No chcem povedať, prečo by sme to mali vidieť len tragicky? Opäť obraz rozhodnutia, (rozhodnutie pre mňa znamená "byť nad priepasťou") ako náhle dám nejaké rozhodnutie, posuniem sa niekam inam. Už nie som na mieste, jednoducho idem ďalej a ďalej a ďalej, a tak sa môžem niekedy dostať tam, kde mám, alebo chcem byť. A aj zdanlivo zlé rozhodnutia nás niekam privedú. Niekam, kde asi máme byť.

Moji drahí. Tep sa mi spomaľuje, dýcham kľudnejšie, lebo napriek tomu, že ja dávam VERDIKT nad svojím životom, JA dávam verdikt nad svojím životom. Tá ťažoba, no zároveň voľnosť. A keď si toto uvedomíte, tak si uvedomíte, že na každej strane priepasti na ktorú sa vyberiete vás niečo čaká.


Robíme si vlastnú cestu naším životom popretkávanú rôznymi jamkami, jamami, či krátermi. Všetko zvládneme.


Antonia Vierik ♥