♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Červen 2015

Čo by som vám povedala...

16. června 2015 v 11:55 | Antonia Vierik |  Úvahy

Čo by som vám povedala...

Ako prvé čo by som vám chcela povedať, moji milý priatelia je, že svet je krásny. Len niekedy je celkom popletený. Hlavne čo sa týka pohľadu seba samého na seba. Či už sa to týka pohľadu celého sveta a samotných ľudí v pohľade na svet, alebo pohľadu nás samých na seba. Na našu osobu, na naše ja.

Je dôležité aby ste vedeli, že každý z nás je krásny. Každý z vás je krásny. Každý z vás je taký originálny, aký len môže byť, pokiaľ zostane sám sebou. Sme totiž limitovaná edícia, a preto nikdy a nikomu nedovoľte, aby vás presvedčil, že nie ste dosť dobrý, pokiaľ sa budete snažiť byť dobrí. Lebo tento svet sa vás bude snažiť zmeniť.

Možností ako žiť je veľa. Sú aj tie dobré, aj tie zlé. Dôležité je rozoznať ich. Tak ako sú v rozprávkach draky a kráľovstvá, tak je to aj s možnosťami ako žiť. Môžete tancovať, spievať, hrať na hudobný nástroj, pomáhať druhým, robiť im radosť, no môžete aj kradnúť, podvádzať, zabíjať, drogovať... Výber je vždy na vás, no pamätajte, že to vždy ovplyvní aj ľudí okolo vás.


Život je nádherný, keď ho máte s kým žiť. Buďte vďačný svojím rodinám a priateľom za to, že sú vždy s vami. A priateľov si starostlivo vyberajte, lebo vždy platí s kým si, taký si.

Svet je úžasný a krásny. A možno prvé kroky v ňom budú neisté. Prvé vzťahy, priateľstvá, dôležité rozhodnutia pomocou ktorých sa budete musieť posúvať ďalej. A budete sa ich musieť naučiť riešiť. No pamätajte, že pokiaľ to budete robiť srdcom, bude to dobré. Lebo všetko čo robíme srdcom je z lásky, a láska je dobrá a pravdivá. A je jedno, či prvé kroky budú roztrasené a neisté, alebo priame a pevné. Dôležité že budeme kráčať, lebo len kráčaním sa naučíme chodiť životom.

-Ďakujem svojej skvelej sestre, ktorá použila posledné slová v mojom odkaze v čase keď som potrebovala pomoc. Je moja inšpirácia. Moja veľká sestra. Ďakujem Janielik ;-) ♥


Antonia Vierik

Marionety

15. června 2015 v 20:20 | Antonia Vierik |  Téma týždňa

Marionety

Marionety. Jednoduché bábky na nitkách, s ktorými niekto hrá divadlo. Kto s nimi hrá to divadlo? A je možné aby bábku anjela ovládal diabol?
Kolotoč klamstiev. Och, áno je všade okolo nás a možno to znie príliš romanticky, alebo epicky, ale áno, bolí ma z toho... srdce. Môžu sa stať klamstvá pravdou a môžu ovplyvniť druhých ľudí? Bojím sa, že áno. Poznám toľko ľudí, ktorí mi klamali. Tak veľa. A na prvý pohľad som si myslela, že sú skutočne dobrí. Neboli to len marionety v rukách klamára?
Bolí ma srdce. Bolí ma srdce z toľkých zrád ktoré sa v poslednom čase udiali. Udiali sa rýchlo a podľa mňa na základe jednej hlúpej skutočnosti a to tej, že som sa rozišla s chlapcom. Jednoducho som ho neľúbila. A tak som mu to povedala. A ukončila som to. Zdanlivo...
Teraz ma kopa ľudí možno nenávidí. A prečo? Lebo som štetka za to, že som niekomu dala kopačky? Je hlúpe rozmýšľať o tom takto, ale prečo si ľudia jednoducho nepovedia pravdu do očí? O koľko by to bolo ľahšie? O koľko menej bolesti.
Nechcem sa kvôli tomu trápiť. Fakt nechcem. Dnes bola v kostole kázeň o tom, že nemáme odplácať za zlé zlým. Nechcem odplácať za zlé zlým. Ale je to také sakra ťažké! Chcem utíšiť svoj hnev a smútok ktorý práve teraz cítim. No je to ťažké.
Herci, ešte k tomu s maskami na tvárach. Tak mi pripadajú niektorí dnešní ľudia. A práve kvôli nim strácam istotu, že moji priatelia, tí, o ktorých si myslím, že sú skutočne skutoční ma jednoducho tiež nemajú radi. A tak sa cítim v tomto pomýlenom svete dosť nanič. Veď uznajte, ako by ste sa cítili vy keby ste mali v živote jedného chlapca ( za čo sa mimochodom vôbec nehanbím ) a po rozídení s ním, na vás hovoria že ste štetka?
Možno toto znie ako spoveď. Vlastne, možno aj tak trochu je. Už to nemôžem dusiť v sebe, a svojom denníku. Nikomu týmto nechcem ublížiť , možno len pomôcť. Možno sebe a možno to je odo mňa sebecké. Ale naozaj ma to trápi. Trápi ma to, akí ľudia tu dnes sú. A keď sú takýto v teenegerskom veku, akí budú dospelí?
Ani ja nie som dokonalá. Nie, to naozaj nie som a mám množstvo chýb. No myslím, že takúto zradu som si nezaslúžila. Nie, nik mi nikoho nezabil a nie je to najväčšie zlo vo svete ale, keď vás zradí to, čo pre vás znamená fakt veľmi veľa, v mojom prípade priatelia, bolí to.
Bolí ma srdce. Bolí ma srdce z tých marionet ovládaných hercami v maskách. Možno sa niektorí zmenia. Och, a tak veľmi by som si to priala!
Bolí ma srdce. Ale každá bolesť sa raz vylieči. Každá maska sa raz opotrebuje, každé šnúrky sa raz roztrhnú, každé drevo raz zhnije, každá látka sa raz rozpadne. No a potom, pokiaľ si nevyrobia nové masky, šnúrky, drevá a látky, ľudia možno konečne začnú byť úprimní.
Ľúbim vás
Antonia Vierik