♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Březen 2015

Šelma

23. března 2015 v 19:01 | Antonia Vierik |  Téma týždňa
Šelma
Dýchala som rýchlo. Dýchala som tak rýchlo, až som si myslela že moje pľúca to nezvládnu. Myslela som si, že moje srdce nebude stíhať tak rýchlo pumpovať krv. Myslela som si, že sa už nikdy nezobudím z tejto nočnej mory.


Prudko som sa posadila na posteli. Celá spotená a zadychčaná som si prehrabla vlasy a bola šťastná, že to bol skutočne len sen. "Kľud Antónia, kľud, ukľudni sa, je to len sen..." Pokúsila som sa usmiať a pozrela som sa do zrkadla napravo od mojej postele. Moje dlhé kučeravé vlasy mi splývali po chrbte. Bola som pekná. Hnedé karamelové oči iskrili strachom, no zároveň radosťou. Vykročila som z izby do kúpeľne, zmyla zo seba ten sen a išla som si dať raňajky. Sedela som a prežúvala chlieb zatiaľ čo moja mama vyšla zo spálne v nočnej košeli a usmial sa na mňa. "Už si hore? Tak skoro?" Prevrátila som oči. " Mami...umhm.. Vieš, ja mám školu. A musím vstávať o pol šiestej stále." Usmiala sa na mňa. Milujem jej úsmev. Dojedla som, prehodila som si tašku cez plece a keď som vyšla von, ožiarili ma krásne slnečné lúče. Bude pekný deň. Viem to.. Alebo nie?


"Hej, hej! Tonča! Veď haló! Ignorant! Antónia!" Otočila som sa. Dobiehala ku mne zadychčaná Erika. "Akože, mohla by si aspoň zastať... keď na teba volám..." Bola fakt celá zadychčaná."Vieš čo sa včera stalo?" "Uhm?" Zamrmlala som s nezáujmom. "V lese našli stopy...stopy tigra Tončs..." Zdvihla som hlavu a pozrela na Eriku. "Erika, mlč! Rozumieš, mlč!" "Dúfam ale, že je ti jasné, že sa to bude zdať každému podozrivé. Na Slovensku sa v živote tigre nevyskytovali, nie to ešte v Ružomberku. Tonča, mala by si s tým niečo robiť" Prudko som sa otočila a zavrčala na Erku. "A čo asi tak mám podľa teba robiť? Čo sa mám zabiť? Alebo čo?" O krok ustúpila. Cítila som ako sa mi zdvihol tep a vedela som, že už nemám oči ako normálneho dievčaťa a cítila som na perách moje očné zuby. "Tonča? Prosím.. aspoň tie zuby.. ono.. vrčanie prežijem ale toto je už moc, hoci to je... sexi, bojím sa ťa." Zhlboka som sa nadýchla. Boli sme už skoro pri škole a ja som vyzerala ako dravec ktorý je práve na love. Hoci som ešte nebola celá premenená. Poobzerala som sa a schmatla Eriku za rameno. Zašli sme do kríkov. "Zavolám, ehm, Samovi?" "Šibe ti?? Erika, uvedomuješ si, že som tiger? Uvedomuješ si to? Čo by na to povedal asi tak Samo? Jeeej, Tonča, vydávaš sexi zvuky, nechceš ísť so mnou na prechádzku cica?" Erika sa začala rehotať ako bláznivá. Okolo nás sa stále premávali žiaci, ktorí nás dúfam nevideli. Takže to nebola nočná mora. Je zo mňa dravec.


Po dosť dlhej chvíľke ticha prehovoril Samo. "Veď, akože, okej, v pohodke, mne nevadí že si tiger len... nezješ ma?" Doriti! Fakt chodím s takým magorom? Aj keď.. ľúbim ho. "Pozri, Samko. Hlavne o tom pomlč a nie, nezjem ťa o to sa neboj. Pokiaľ sa ty nezmeníš na zajaca, alebo tak, bude to ok.." Zatiaľ, dúfam... pomyslela som si. Fajn, vedel to Samo, môj mimoriadne úžasný, no aj eee, ako by som to povedala, niekedy nechápavých chlapec a moja najlepšia kamoška. Fajn, zatiaľ jem králikov a neohrozujem ľudí... Fajn... Ale čo bude ďalej?


Antonia Vierik

-nebojte sa, nie som tiger :D Príbeh je úplne vymyslený, to že tam používam známe mená, neznamená že je pravdivý :D :)

Plač Zeme

4. března 2015 v 18:36 | Antonia Vierik |  Básne

Plač Zeme


Presýpa sa pomedzi prsty,
ťahá ma dole, niekam do tmy.
Čo niekedy človek spustí,
to prepichne ho jeho hrotmi.

Padám v priepasť a splývam v tme,
ach človek, kedy sa už poučíš?
Planéta naša, drahá Zem,
snáď niekedy nám odpustíš.

I hniloba je lepšia, jak ľudský čin,
čo Zemi smrťou pohrozil.
Ako len môžeš, ty, ach ty...
Pozri sa von, čo si urobil?


Na Zemi smeti, predtým skryté,
ľudia jak zvery, zlom sú sýte.
Hovorím o tom, o tom obojakom.
Čo z duše, i z ľudských rúk sa na zem vyhodí.

Cítim sa cítim, ako pod oblakom.
Čo človek dnes srdcom zacíti?
Ničíme zem, či špinou z vecí,
alebo z nás.

Povedz človek či si sa poučil...

čítaj zas a zas.


Antonia Vierik