♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Ballet dancer 16. časť

11. ledna 2015 v 18:16 | Antonia Vierik

Ballet dancer 16. časť

"Ples modrých labutí? Vážne?" Pozrela som sa naňho, na šaty a opäť naňho. Simon len spokojne prikývol. "Čo by si povedala na to, že sa dnes pôjdeme niekam prevetrať? Je krásne a večer už ani tak nepáli slnko." Usmiala som sa. "Jasné, budem veľmi rada." Bola som spokojná. Úplne spokojná, necítila som chuť na cigarety, necítila som potrebu nadávať, cítila som iba radosť ktorá sa mi zo srdca vylievala do celého tela.


Simon odišiel a ja som mala asi tak hodinu na to, aby som sa pripravila na naše večerné rande. Z toho som asi pätnásť minút pozerala do skrine a rozmýšľala som, čo si oblečiem. Nakoniec som schmatla čiernu koženú sukňu, kvetované body a čierne silonky. Vyzeralo to.. hmm, dosť dobre, sukňa bola asi dvadsať centimetrov nad kolená a zapínala sa až na páse. Urobila som si make-up a vlasy som si nechala padať na plecia v miernych kučerách. Cítila som sa dobre. Posledný pohľad do zrkadla a zišla som po schodoch. Dole ma čakal môj nádherný Simon a pozorne si ma prezeral od hlavy až po päty. Videla som ako sa mu napli svaly na celom tele. Robí to každý chalan keď uvidí pekné dievča? Lebo je to... Je to strašne sexi. "Wau... Si krásna." Povedal a chytil ma za ruku. Uškrnula som sa, obula som si topánky a vyšli sme von do príjemných
nočných ulíc.


"...budú tam všetci, všetci z nášho oddielu a pridá sa k nám aj oddiel hip hopu." Zasmiala som sa. "Myslíš to vážne? Hip hop na plese modrých labutí?? Čo tam chcú robiť?" Simon sa na mňa karhavo pozrel. "Viem že ti to moc nesedí, ale tanec je tanec a je jedno, či je to hip hop alebo balet. Na ples majú právo ísť všetci no nie? Hlavne keď ho usporiadava naša sesterská škola v Paríži." "Veď, okej okej." Ďalej sme sa iba prechádzali a rozprávali. Stalo sa to našou každodennou rutinou a ani sme sa nenazdali a bol tu deň odletu do Paríža.


"Máš všetko?" Celá vystresovaná som sa spýtala Simona. On sa opäť tak kľudne usmial. Sakra! Tak strašne to nemám na chlapoch rada... Vždy sú takí kľudní. Prevrátila som oči. "A čo ty? Ty máš všetko princezná?" Dal mi bozk na líce. Jeho pokoj sa asi preniesol aj do mňa. V ten deň som vyzerala krásne a aj Simon bol nádherný. "Tak teda poďme." Nastúpili sme do taxíka a ten nás odviezol na letisko vo Viedni. Povykladali sme kufre z auta a ten veľký prázdny, no zároveň tak preplnený priestor na letisku vo mne vyvolal strach.


"Si v poriadku?" Prikývla som. Išli sme nájsť našu skupinu a keď sme ju našli, tak sa mi zastavilo srdce. "Ahoj Alex." Bol tam Maroš.

Antonia Vierik
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám písať príbeh na pokračovanie? :)

Áno 58.3% (14)
Nie 41.7% (10)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama