♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Ballet dancer 15. časť

9. prosince 2014 v 18:56 | Antonia Vierik

Ballet dancer 15. časť

Tento príbeh som zaradila so témy týždňa preto, lebo si mysím, že veľa ľudí nevie o tomto príbehu a táto časť sa mi k téme týždňa hodila. Tak dúfam že zaujme aj vás :) Prečítajte si aj ostatné časti, ak sa vám bude táto páčiť moji milovaní čitári :)
Zobudilo ma hrejivé šteklenie.. hmmm, nie, neboli to slnečné lúče, bolo to hrejivé šteklenie Simonových pier na tým mojich. Otvorila som oči a uvidela som jeho zamatovo krásnu tvár. Usmiala som sa a posadila, no v tom momente ma zastavilo niečo mäkké a voňavé. Otočila som sa a za mnou sedel veľký, ba až obrovský plyšový medveď. Do očí sa mi opäť tlačili tie neodbytné kvapky vody. Milujem ho. Tak veľmi ho milujem. "Dúfam že si sa krásne vyspala princezná moja." Opäť som sa na neho pozrela no nemala som slov. Žiadne slová, ktoré by som mu mohla povedať. Iba jedny, ktoré mi stále vírili hlavou. Dva slová, ktoré však boli také silné, že moje sebavedomie a strach mi nedovolili vysloviť ich nahlas. Simon vstal a začal rozprávať. "Bol som teda v meste, po tvoje veci a zastavil som sa ešte v jednom obchode."



Šibalsky sa usmial a na chvíľku sa odmlčal. Vyšiel za dvere, aj so škatuľou ktorú položil na zem a začal z nej čosi vyťahovať. "Zastavil som sa teda v tom obchode a keď som ich uvidel, tak som si ťa v nich okamžite predstavil princezná. A týmto by som aj..." Nemohla som nič neurobiť. Šaty boli celé krémové, na prsiach trošku nazberkané, v páse stiahnuté, a sukňa od konca rebier nádherne nafúknutá. Vzadu bili dlhé a vpredu krátke. Kontrastovala na nich čierna mašlička na ramene a malé, malinké jemnučké kamienky ktoré zdobili stiahnutý pás. Boli DO-KO-NA-LÉ! Vyskočila som teda z hodvábnej postele a hodila som sa na neho. Moje pery sa ocitli a tých jeho, a do toho bozku som dala toľko vášne a lásky a on mi to opätoval. Zaboril si ruku do mojich strapatých vlasov. Boli sme pri sebe asi 5 minút a keď sme od seba odstúpili Simon lapal dych a ja tak isto. Usmial sa na mňa. "Uhmmm, takže, týmto by som ťa aj chcel pozvať na ples modrých labutí... Možno si o tom už niečo počula, koná sa každoročne v Paríži a tento rok tam mám cestu no a, ako by som tam šiel bez partnerky?"



Svet sa mi začal konečne zliepať do normálu... Počkať. Nie do normálu, no extra mega účastnej dimenzie s ktorou som ani náhodou nerátala. Mame sa vodilo čo raz lepšie a mne tiež. Policajti stále pátrali po tom sviniarovi, čo to mohol urobiť. A Simon ma miloval. A ja som milovala jeho, hoci som mu to nevedela povedať. Ale milovala som ho. Milovala!

Antonia Vierik
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Odoberáte novinky z blogu? :)

Áno :) 60% (3)
Nie (mali by ste začať! :DD ) 40% (2)

Komentáře

1 Karis Karis | Web | 9. prosince 2014 v 19:32 | Reagovat

Ahoj ahoj! :D
Tohle je ten článek? :3 woow bylo to slaďoučký :33
A jen malý dotaz ^^
Jakou povídku? :O jsem nějak mimo :DDD * jako obvykle* :DD

2 antonia-vierik antonia-vierik | E-mail | Web | 9. prosince 2014 v 20:17 | Reagovat

[1]: :D :D napísala si, že napíšeš poviedku.. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama