♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Červen 2014

Bola raz jedna... láska?

17. června 2014 v 14:03 | Antonia Vierik |  Moje zážitky :)

Bola raz jedna... láska?

Celá natešená som aj s mojou BMX išla po ulici. išla som rýchlo, tešila som sa na moment keď opäť po dlhom čase uvidím moju skvelú kamarátku. Nemyslela som na nič iné, len na to, ako sa jej hodím do náruče. Moje snívanie bolo také hlboké a, až... Bum. Zrazu som sa ocitla na zemi a olo mňa bolo porozhadzované drevo a predo mnou vysmiaty bratranec, vedľa mňa vystrašený chlapec a pri mojej BMX nejaký ďalší chalan. Vstala som, oprášila som sa, "Emh... Ahoj Samo." Pozdravila som sa bratrancovi. Furt sa smial. Ten neznámi chlapec čo stál pri mojej BMX ku mne podišiel a podal mi ju. Nič nepovedal iba sa usmial a spolu so Samuelom sa začali smiať. Prekrútila som očami, prichystaná zobrať môj bicykel a vyraziť za dlho očakávanou Klárou. "Prepáč." Ozval sa hlas za mnou "Prepáč že sme ťa prešli" Musela som sa zasmiať. Keď si predstavíte zlatého chalana s hnedými strapatými vlasmi a tuho modrými očami ako má v ruke bedničku s drevom na sebe biele tričko krásny úsmev a hovorí vám ako je mu ľúto že vás prešiel.. No.. " V pohodke" Povedala som a išla ďalej. Ku Kláre. Skvelý prvý deň po návrate z tábora.

"Bol to on, sto percent!" Skríkla Klára keď sa otočila od okna a pozrela sa na mňa. Práve som jej vyrozprávala story s drevom. Bola užasnutá. Klára má 16, je odo mňa o 2 roky staršia. Vraj práve pred jej domom prebehol Samo s tými chalanmi. Uff, chcela by som ich spoznať ale Samo je strašný pako... "Mám nápad!!" Skríkla Klára, "Pôjdeme do skate parku!" "čo?" "Samo predsa jazdí na skateboarde, nie? Isto ich tam bude chcieť vziať, ty pôjdeš na BMX, a ja, no, ja pôjdem ako tvoj psychický doprovod..." Toto ma nenapadlo, ale Klára mala vlastne pravdu. Vyšli sme von, obula som si svoje converse zobrala som Kláru na pegy a išlo sa. Takto sa začalo pátranie po chlapcovi s drevom. Celkom šialené nie?

Keď sme prišli do skate parku, bol tam. Samo. Klára sa nemýlila. No tých dvoch chalanov som tam nevidela. "Nie sú tu..." Zasyčala som pomedzi zuby na Kláru ktorá akurát zosadla. "To je fuk! Keď sme už tu, tak sa mi predveď, skákať som ťa ešte nevidela." Usmiala som sa na ňu, rozpustila som si moje plavé vlasy ktoré mi padali na plecia, dala som si helmu a šliapla som do pedálov. Skvelý pocit lietať. Popredvádzala som sa, a išla som opäť ku Kláre, no tá tam už nebola sama. Stál tam aj Samo a tí dvaja chalani. Všetci na mňa čumeli ako na zjavenie. "Eeeee, ahojte, " Povedala som a rýchlo som si zložila helmu. "Super!" Skríkla Klára a objala ma tak silno až som skoro prestala dýchať. "Fáájn, Kláa, pustíš ma?" Zasmiali sme sa. "Toto je Patrik a toto Matúš." Klára ukázala najskôr na toho staršieho čo mohol mať dáko 17 a potom na toho, ktorý sa mi ospravedlňoval. Takže Matúš...



Takto som sa s ním zoznámila, zaujímavé, nie? Viem ako to bude pokračovať. Dúfam že viem. Prešlo pár týždňov a my sme sa poriadne zoznámili a zistila som že on má 16. Na facebooku sme si písali do polnoci minimálne. Chodili sme spolu von a až prešiel týždeň. Krásny týždeň počas ktorého som sa asi zaľúbila. Bola sobota a mne zazvonil telefón. "Ahoj, ideš niekam von?" Bol to Matúš. "Áno, rada, prečo?" "Niečo ti musím povedať, príď ku lesu" "Fajn". Začalo sa rýchlo a zbesilo. Navliekla som na seba rifľové šortky, dala som si špirálu, vlasy som si nechala voľne padať na plecia, sadla som na BMX a išla som tam, kam povedal. Čakal ma tam. Bicykel som si položila ku drevám. "Kam ideme?" Spýtala som sa po tom ako sa po mne usmial. "Poď za mnou." Tak som teda šla aź kým sme neprišli na miesto, pod jedným stromom a nesadli sme si tam. Predtým mi sľúbil že budem prvá ktorá sa dozvie kedy odchádza. Pozrel sa na mňa. "Odchádzame vo štvrtok." Bol to malý šok pre moje srdce a hlavu.. a všetko. Týždeň, to je všetko čo sme spolu zažili? Preglgla som a on si ľahol, ruky si dal za hlavu a zavrel oči. Bol krásny. Keď som sa na neho pozrela chcela som ho pobozkať. No v mojej hlave sa začalo odohrávať všetko to, čo by bolo po tom? On si tak spokojne ležal a moje srdce práve prestalo dýchať. Bolo trápne ticho a bolo počuť iba to ako sa vietor pohráva s listami na stromoch. Je tu do štvrtku, sú to 2 dni. Možno ho už neuvidím. Zavrela som oči, naklonila sa nad neho a jemne som ho pobozkala na líce. Nič neurobil. Nič! Cítila som sa akoby mi niekto vrazil meč do srdca. "Som hlúpy" Povedal. "ČO?" Povedala som a slzy nešťastia som mala na krajíčku. Zdvihla som sa odišla. Kričal ešte za mnou no ja som nepočula nič, len ako sa mi v hlave hromadí krv a do očí sa tlačia slzy. Išla som až domov.

Ľahla som na posteľ a plakala. Po chvíli mi prišla SMS. "Maj sa krásne kráska, odchádzam bohužiaľ už dnes :*" Nie, nie nie.... Môj plač sa znásobil a ja som cítila že ma srdce bolí viac ako hlava pri migréne. Toto je láska? Keď si píšeme do noci a teraz, ani sa nerozlúčil. Ani nenapíše. Už nikdy viac. Ďalšie 2 mesiace ubehli pomaly a stále som za ním smútila. Ale, čo bolo to bolo. Odišiel, nevrátil sa. Asi som pre neho nebola dosť dobrá. Ale, čo na tom. Život ide ďalej a, stále na neho budem spomínať ak na môjho prvého, miláčika. Letné lásky vedia potrápiť srdce, ale verte mi, skôr či neskôr sa z toho dostanete a budete sa na tom smiať. Budujte si imunitu, leto je tu za 2 týždne. :* :)


Antonia