♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Ballet dancer 12. časť

30. března 2014 v 12:47 | Antonia Vierik
Ballet dancer 12. časť

Rozlúčili sme sa po hodine radovania sa a predstavovania si krásneho Londýna a nášho spoločného víťazstva. Bol ma odprevadiť až pred dom dali sme si bozk na rozlúčku a ja s hrejivým pocitom na srdci a radosťou a láskou a šťastím, prosto, so všetkými krásnymi pocitmi som prišla pred dvere no zrazu ma zavanul vánok strachu.

Dvere boli dokorán a všade v dome bola tma a hrozivé ticho. "Mami?!" Zakričala som, a čakala som odpoveď, no odpoveďou mi bolo stále iba ticho. "Mami!" Kričala som v beznádeji. Vybehla som hore schodmi do mojej izby, nik. bežala som ako splašené stádo po celom dome a pred dverami do spálne som prudko zastavila. Do spálne nechodievam. Je to mamine súkromie a keď, vždy zaklopem. No teraz na to nebol čas. Nebol čas na nič! Buchla som po kľučke a vpálila dnu, až kým som s hrôzou nenašla bielu plachtu zamočenú od krvi, no mamu som nikde nevidela. "Mama! Prosím, mami! Kde si, ozvy sa!!" Kričala som v úplnom strachu beznádeji a slzy sa mi hrnuli do očí. Bolo ticho, no, niečo som začula!



Zvuk išiel zo skrine. Rozdrapila som skriňu a z nej na zem vypadla zviazaná mama s páskou na ústach. Horší pohľad som ešte nevidela! "Mama!" Skríkla som, alebo to bolo zapišťanie? Modlila som sa, nech je živá. Sklonila som sa k nej strhla pásku z úst, skúsila tep. ŽIJE! Moje srdce nevládalo s tepom. S trasúcimi rukami som vytiahla mobil a volala záchranku. Za 5 minút tu majú byť. Mame som dala prvú pomoc, no bola v bezvedomí. Nenapadlo ma nič iné, ako vytočiť Simonove číslo. Cez zaslzené oči a trasúce sa ruky som nevidela skoro nič. "Simon?!"

Antonie Vierik
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama