♥Zanechajte prosím niečo po sebe. Komentár, hodnotenie, pošlite mi správu. Nech je to blog, v ktorom budeme mať všetci niečo svoje♥

Antonia Vierik

Říjen 2013

"Skromný" národ slovenský

31. října 2013 v 17:57 | Antonia Vierik |  Téma týždňa

"Skromný" národ slovenský

Téma týždňa je Slováci. Prečo nie? Prečo nenapísať čo si vlastne myslím o vlastnom národe? Slovensko je ako krajina naozaj, naozaj veľmi krásna, máme tu všetky prírodné podmienky, okrem mora, pravdaže. Taktiež sa mi veľmi páči naša kultúra, ale všetko to akosi kazí politika.

Nie, teraz nečakajte že si tu idem kydať na vlastnú krajinu kde žijem, až taká hlúpa zasa nie som, pokúsim sa tu vytiahnuť naše najväčšie skvosty. Na Slovensku je veľa dobrých ľudí, pravdaže, ako nikde inde, ani tu nie sú iba tí dobrí. Je veľa zlých, to je pravda, ale aj keby sa našiel čo i len jeden taký, ktorý chce konať dobro, aj to je úspech, no nie? Celá moja rodina pochádza zo Slovenska, ale priateľov máme aj v zahraničí. Na Slovensku sa mi zatiaľ páči, kým nie som dospelá.


Teda, nie že by som Slovensko hneď po 18-tke začala odsudzovať, ale zo slovenských platov, priemerných, pravdaže, pokiaľ nie ste manažér nejakej veľkej firmy, sa nedá moc vyžiť. Chcela by som ísť bývať do Rakúska, alebo Nemecka, aj tam sú veľmi pekné prírodné podmienky. Ale píšem o Slovensku. Myslím, že našou najväčšou pýchou sú pohoria. Všetky tie mohutné kopce okolo, všetko sú to ako obranné múry, ktoré nedovolia prepustiť hurikány a iné nebezpečenstvá.

Ďalej, tu máme veľmi krásnu kultúru. Hmmm, mňam, bryndzové halušky. Taktiež krásne kroje a ľudové slávnosti. Myslím, že určite stojí za to, pozrieť sa aspoň na minútku do Východnej, keď sú tam spomínané slávnosti. Ja sama som tam nebola, ale určite to tam musí byť krásne. Tiež sa mi páčia naše ľudové piesne, sú živé, a veselé, a veľmi zvučné.


Slovensko mám rada aj napriek všetkému, čo o ňom hovoria iní. Určite sa príďte pozrieť. :)


Antonia

Moja drahá Jane... ♥

30. října 2013 v 19:59 | Antonia Vierik |  Moje zážitky :)

Moja drahá Jane... ♥

Ha ha ha. Nie, nie som homosexuálka, ani nič podobné, moja drahá Jane je moja drahá sestra, ktorej keď som sa pýtala o čom mám napišať ďalší článok odpovedala , ako to už ona zvykne, opäť jednoznačne. " O mne" Nuž, a prečo vlastne nie? Prečo moju "veľké sestru" nepredstaviť aj vám?
Jane Vierik. Veľká sestra Antónie Vierik a ďalším 2 mladším sestrám. Jane, je tak isto ako ja, veľmi rada a veľmi dobre píše. Teda, neviem, či ja ja píšem tak dobre, no ona rozhodne. Je pre mňa takou inšpiráciou v živote. Vždy keď sa trápim, ak je to teda rozumné, uteší ma a ak je to totálna blbosť, tak sa na mňa iba pozrie s jej účastne, záživne, skvelým pohľadom a spýta sa ma, či som v poriadku :D


Kráska, záchrankyňa. Tak, môj spoločný zážitok s Jane? Fu! Tak ten viem presne, celkom ale určite. Raz, bolo to v decembri, rok 2007. Ja a Janka sme boli doma sami. Náš dom ešte nevyzeral vtedy tak ako vyzerá teraz. Nemali sme vrchnú prístavbu, ale to sa vám bude asi ťažko predstavovať. No ale, Jane sa hrala na počítači, pravdepodobne hru "staj.ufonek" alebo "the sims 2", berte ohľad na to, že vtedy mala 14 rokov, a nie 20, ako má teraz. Tak sme sa teda hrali, a zrazu Jane hovorí. " Nesmrdí tu niečo Tončik?" Ja som sa tak krásne detsky nadýchla a pokrútila mojou strapatou hlavou. No, mýlili sme sa, a zistili sme to hneď ako náš zvonček začal vydávať výstražné zrinčanie. Hneď sme zbehli dolu schodmi, otvorili dvere a Janke náš sused oznámil strašnú vec. " Janka, veď vám horí dom!" Moje vtedy detské očká sa hneď zahrnuli slzami strachu, neistoty a bohviečoho všetkého. Janka po mne začala kričať " Zavolaj strýkovi Majovi!" " Ale keď ja neviem aké majú číslo!" Odpovedala som žalostne. Nadiktovala mi ho, a ja som si ho od tej skúsenosti pamätala ďalšie 3 roky. Naozaj, a to som ho vtedy počula prvý krát. Vybehli sme von a na našom dvore sa už začali zbiehať všetci susedia, niektorých som ani nepoznala. Zrazu Janke začal zvoniť telefón. "Áno?" Spýtala sa. Z druhej strany sa ozval úplne kludný hlas Gabrieli. " čav Jane, počuj, nevieš kde horí,? Do osady išli 2 požiarnické autá." "Horí u nás!" Povedala Janka. Gabriele to dosvedčovala aj naša suseda, no tá sa iba smiala, a pokiaľ viem, z rozprávanie, keď dorazila na hudobnú a učiteľka sa jej, ako to ona zvykne, spýtala čo je nové, odpovedala úplne kľudne " Ále, vraj nám horí dom." Zastával sa mi nad tým rozum, ale dobre. Konečne dorazil strýko Majo,. Práve on nám zachránil celý dom, keby nie jeho, tak už tu nebývame. Keď sa ocko dostal z roboty, už bolo po požiari. Keď som si vypočula verziu z každého pohľadu ľudí, ktorý boli pri tom, tak som sa smiala, ale, pre malé, 7 ročné dievčatko, to nebola moc veľká zábava. Ešte si pamätám ako prišla aj moja do teraz naj kamoška Vika s jej mamou, a volal ma k nim, s argumentom, že majú novú barbínu. Teraz na tento zážitok si spomínam s úsmevom, a naozaj, si pamätám každé slovo ktoré sa vtedy vyslovilo, a všetko čo sa vtedy udialo. Zarylo sa mi to hlboko do tej mojej makovice :D .


Moja Jane. Už to píšem ako ľúbostnú poéziu, nie ako čisto sesterský článok. Ale, to nevadí. Napadlo ma, uch, nechceli by ste sa spolu so mnou zasmiať na niektorých šibnuto-jankovských hláškach? Niekedy ma naozaj kruto zabíjajú (v tom dobrom slova zmysle.) "Ja si tak rada šúcham oči, ale, XY mi ich nechce šúchať, lebo potom som rozmazaná" :D alebo "Daj si facku!" To mi hovorí naozaj, naozaj veľmi často :D.


A aj napriek tomu, že si mám veľmi často dávať facky, alebo že jej frajer nechce šúchať oči, aj napriek všetkým hlúpostiam a nezmyselnostiam ju mám veľmi rada. :)


Antonia

Láska

29. října 2013 v 15:09 | Antonia Vierik |  Básne
Láska
Láska - ten cit tak krásne zázračný,
láska - ten cit tal veľmi bezpečný,
Keď s krýdlami bezpečia nás prikrýva
tajomstvo krásne v sebe ukrýva.

Milujem všetko tak krásne ladné,
keď ľudské duše sú tak veľmi hladné.
Hladné sú po láske, tá im dnes chýba,
však človek bez lásky ani nedýcha.

Láska je život, láska je v nás,
niekedy zradí, no príde však zas.
A na tento krát to už snáď výde,
ak nie, tak láska opäť odýde.

No láska nie je iba medzi dvomi,
lásku môžu cítiť aj rodinné stromy.
Tajomstvo lásky o kráse,
nebeské nebo, svätá zem.

Láska - ten cit tak veľmi prchavý,
Láska - veľa krát nás pozdravý.

Láska - každý ju chce, no nikde jej niet,
Láska, prosím vráť sa! Potrebuje ťa svet.


Antonia

Ballet dancer 9. časť

27. října 2013 v 19:05 | Antonia Vierik
Ballet dancer 9. časť
Za zástavke som čakala asi ďalšiu polhodinu tak som to využila a išla som si zapáliť. Prečo fajčím? Proste preto. Áno, poznám všetko o tom aké to je nezdravé a podobne, ale viete, keby ste mali taký život ako ja, zmenili by ste názor. Dym stúpajúci k oblohe od mojich úst mi dodával nádej že ešte nie je všetko stratené, hlavne keď som si spomenula na Simona.


Dub dub dub!!!Cigareta skončila na zemi pod podrážkami mojich topánok, lebo na zastávku začali prichádzať ľudia. A áno, dnešný ľudia v mojej dedine sú niečo ako bezpečnostné radary ktoré vidia a počujú všetko. Nastúpila som do autobusu a vydýchla som si, lebo tam nebol starý fúzač, usadila som sa na moje obľúbené miesto pri dverách. Pri každej zastávke sa ku mne dostáva ako tak čerstvý vzduch, pre to tam tak rada sedávam.


Konečne doma, ruksak som hodila do kúta a mame som sa hodila okolo krku. " čo je čo je Alex?" Spýtala sa ma mama s úsmevom. Milujem svoju mamu, dáva mi všetko. Všetko čo si len môžem priať. "Ako to dopadlo?" Spýtala sa ma a ja som ju vyslobodila z môjho horlivého objatia. Niekedy mám výčitky svedomia kvôli tým cigaretám. "Ha ha ha ha!! Prepadli sme sa " Povedala som a mama na mňa nechápavo pozerala kým som sa ja smiala ako hlúpa. " Och, mami, vysvetlím ti to zajtra dobre? Teraz som už naozaj unavená." Povedala som mame, stisla som ju a vybehla hore po schodoch, aby som čo najrýchlejšie zapla facebook.

Voľby života

26. října 2013 v 19:00 | Antonia Vierik |  Téma týždňa

Voľby života


Téma na týždeň je voľby. Každý to však môže chápať inak, keďže mám len 13 a do politických volieb sa nevyznám a pravdupovediac, zatiaľ sa ani veľmi netúžim, píšem teda o voľbách v mojom živote.

Môj život je, dá sa povedať ešte krátky. Mám 13 rokov, ale za ten čas som si vyberala už mnoho ciest a musela som rozlišovať ktoré sú dobré a ktoré naopak zlé. Musela som sa rozhodovať medzi tým, čím chcem byť a keďže už za 1 rok budem deviatačka, čaká na mňa ďalšie rozhodnutie s ktorým si už teraz lámem hlavu. Výber strednej školy.


Myslím, že moje doterajšie voľby v živote boli pre mňa prospešné, zatiaľ som teda ako sa hovorí "nezablúdila". Myslím, že moje najprospešnejšie rozhodnutie bolo, keď som sa zo samých dvoják a jeden trojky dostala na samé jednotky a jednu dvojku. Vtedy som bola na seba naozaj hrdá a toto predsavzatie mám dodnes.

Spomenula som výber školy. Od začiatku 8. ročníka uvažujem kam ísť, keďže ešte nemám úplne jasné, čo chcem robiť ako dospelá. Teda, zhruba viem, chcem mať rodinu, prácu, kone, možno okrajovo spisovateľka, ale povolanie mi stále nie je jasné. Idem po stopách sestier, pôjdem na gymnázium. Teda, ak ma tam pravdaže prijmú. A ak by ma teda prijali, bola by som rada.

Voľby v živote sú zložité. Niekedy na prvý pohľad také ľahké, no vyvinie sa z toho trápenie na veľa neprespaných nocí. Niektoré sa však môžu zdať ťažké a zistíte, že vám je všetko jasné. Volíme si vlastne svoj ďalší život. Ke to ako bludisko, keď urobíme zlý krok, môžu z neho ísť ďalšie cesty, ktoré nás dostanú na tú správnu, alebo môžeme naraziť, a musíme sa vrátiť späť.
Dúfam, že moje životné voľby budú čo najlepši, a najprospešnejšie, či už pre mňa, alebo ľudí okolo.



Antonia

Ballet dancer 8.čast

23. října 2013 v 19:37 | Antonia Vierik

Bellet Dancer 8. časť


Nemohla som povedať nič iné, ako. nič. Skúsila som sa usmiať, ale nešlo mi to, bola som v rozpakoch , ešte stále som cítila jeho mäkké pery na mojom líci. Usmial sa a odišiel, neviem kde, asi do hľadiska zatiaľ, čo bude vystupovať.

Išla som ku tyči a rozcvičovala som sa. Fúh, to je stres. Bolo asi 5 hodín a práve som mala vystúpiť. Huu, ako náhle som počula hudbu, tréma odpadla, no zrazu prišiel oveľa väčší nával trémy, keď som uvidela medzi desiatkami očí, tie modré, mramorové oči, oči Simona uprené len a len na mňa. Zavrieť oči, raz dva tri... búúúm! PO našej piruete ( skupinovej) sa staré vŕzgajúce pódium prepadlo a ja som sa ocitla v mojom ružovom kostýme v dutom zaprášenom priestore. Super.



"vieš mrzí ma čo sa stalo na tom vystúpení" Povedal Simon. Zasmiala som sa " Veď predsa ty za to nemôžeš, alebo áno?" " Nie nie!" Rozosmiali sme sa a pocítila som Simonov dotyk mojej ruky. Ruku som však odtiahla a Simon po tom urobil to isté. "vieš, napadlo ma, máš chlapca?" Uf, fu uf fu..... " Noo, nie. ja, prečo?" "Len tak ma to napadlo, že či náhodou také krásne a šikovné dievča ako ty nie je náhodou singl, keď stretne baleťáka menom Simon" Usmial sa na mňa a uprene sa na mňa zadíval. Prešiel mi mráz po chrbte, lebo jeho modré oči sa mi vpíjali do mojich sivozelených." Ále, veď, ty dievča máš, nie?" Simon sa začal nahlas smiať. Zakríkla som ho, lebo nie je nič príjemnejšie ako chlapčenský hlas o 19:30 rozlievajúci sa po mestskom námestí. " Myslíš Klárku? To, to ha ha ha ha, to je moja sestra a zároveň aj baletná partnerka. Ale, už je na druhom stupni, takže budem musieť nájsť niekoho iného." Takmer som zvýskla od šťastia. Simon ma chytil za ruku. Potom ma chytil aj za druhú. Pozreli sme sa do očí a ja som cítila že ma chce pobozkať. Naklonila som sa teda k nemu a povedala som mu. " Tešilo ma môj princ" Dala som mu pusu na líce a odišla som. možno to bolo hlúpe, ale na bozk som naozaj nebola ešte pripravená.

Ballet dancer 7. časť

22. října 2013 v 19:44 | Antonia Vierik
Bellet Dancer 7. časť
Simon sa iba na mňa pozrel s výrazom, ani neviem akým. Potom sme vedľa seba išli asi 5 minút a iba mlčali. "koľko máš vlastne rokov Alex?" Spýtal sa ma Simon. " Hm, 14. Ty?" "Ja mám 16, teda, idem mať za tri mesiace." Paráda! pomyslela so m si, no v zapätí som si pomyslela na to dievča v autobuse. Opäť sme išli iba ticho vedľa seba.

" Á, no vieš, je mi to trochu trápne, ...nešla by si ehm, no, po vystúpení do čajovne?" čo čo? čo to má byť? Nie je predsa, čože? Som už v nebi? Zomrela som? "Pravdaže, nezávesne, čisto, čstó, ako.." Bolo mi trápne že som čušala ako prekvapená svokra asi 5 minút, preto som rýchlo dodala " Jasné, pôjdem rada, už dávno som nemala dobrý čaj" Snažila som sa usmiať, aj keď cez môj teraz už drôtovaný chrup to išlo ťažko, no zato jeho opätovný úsmev stál za to.



Keď sme prišli do sály, stálo tam to dievča. To, v autobuse. Simon sa k nej rozbehol a ona sa mu hodila okolo krku. Čo to má znamenať? Prezliekala som sa do môjho barbínovského oblečenia a uvažovala nad Simonom a tým záhadným dievčaťom." Pohyb, pohyb, za 10 minút začíname!!" Vrieskala na nás učiteľka. Došnurovala som sa a keď som sa postavila predo mnou stál Simon. Iba som sa na neho pozerala, no zrazu, zrazu sa ku mne naklonil, pobozkal ma na líce a povedal " Držím palce princezná" Teraz, som už naozaj pochybovala že sa nachádzam na obyčajnej zemi.


Ballet dancer 6. časť

21. října 2013 v 20:04 | Antonia Vierik

Ballet dancer 6. časť

No, áno, volky nevoľky som musela vyzdravieť z mojej veľmi záhadnej choroby. " jé mami! Mne je už naozaj dobre" vyhlásila som hneď ako mala odzvoniť naša posledná hodina v škole. " Naozaj?" neveriacky sa na mňa mama zadívala. "Fakt!" Odpovedala som veľmi, ale veľmi presvedčivo.

Zmätok! Len tak sa dá nazvať moje chystanie na vystúpenie " Mladá tanečnica" 10 minút pred odchodom autobusu, som mala pĺno času. NO keď som mala ísť na zástavku zistila som že mi polovica vecí chýba. Nakoniec som ani ten autobus nestihla, ale moja milovaná mamičky ma zaviezla aspoň na stanicu, a odtiaľ som už išla pešo smerom k Tanečnej sále.



len tak si idem, idem, keď počujem opäť ten známi hlas, ( a verte že tých príjemných známych hlasov nebolo veľa ) a hneď som ho aj spoznala. " Ahoj" Zdvihla som hlavu od veľmi zaujímavej asfaltovej cesty a uvidela som ( ako som aj predpokladala ) Simona. " Jé, ahoj" Odpovedala som a môj zrak sa opäť neupieral do jeho mramorovo modrých očí, ale do "zaujímavého asfaltu. Prečo, prečo, prečo?? "Kam ideš?" Opäť sa ozval Simon a ja som sa odvážila pozrieť sa na neho.


Bol krásny, jeho plavé vlasy mal mierne strapaté, a bolo mu pod čiernym tričkom vidno ( bol extrémne teplý deň) pekne vyrysované svaly. Tuho modré jeansi mu pekne ladili s očami a oči mu kontrastovali so svetlími vlasmi. " Na vystúpenie, tancujem so školou, balet. " Vážne?" prekvapene sa ozval Simon. " no, uhm, áno, prečo?" " Ako to, že som ťa tam ešte nikdy nevidel?" Bola som ticho, lebo som čakala na dokončenie myšlienky a to sa aj stalo. " Ja chodím totiž tiež na balet. Viem je to divné ale, ..." " nie! Nie je to divné je to, - pomaly mi slabol hlas z toho vytrženia, - je to.. je to krásne." Bola som prekvapená, ako nejaká takáto súvislá veta zo mňa mohla vypadnúť.

Antonia

Sen

20. října 2013 v 21:06 | Antonia Vierik

Sen

Ahoj, pri tom listovaní v mojo denníku som naśla básničku z 25.2 2013

Ja snívam sen, tak krásny tým
Len niekto vie, čo som a kým.
Len jedna šanca na život sa dáva nám,
ja premárniť ju nechcem, celú ju odovzdávam vám.

Tým bytostiam ktoré snívam,
a s vami v mojích snoch bývam
keď Morgankovi krídla narastú,
spolu s vami nás do krajiny snov odnesú
A tam, tam budú sny splnené
a šance na život nebudú premárnené.

Mám radosť z toho, že môžem snívať,
moje túžby v tých snoch ukrývať.
Tie sny, aj všetko čo mám v hlave,
ma ťažia na duši neustále.

Chcem vyletieť preč, niekde z tohto sveta,
chcem sadnúť na Morgana a iba lietať,
lietať v snoch plných nádejí,
kde bude všetko možné a ľudia budú dobrí anjeli.


Antonia

Týždeň bez fb - úryvok z môjho denníka

20. října 2013 v 20:51 | Antonia Vierik |  Moje zážitky :)
Úryvok z môjho denníku - Doslova
Všetko sa to začalo 29.9.2013, keď som si vzala predsavzatie, nebyť týždeň na fb. Predsavzatie som si splnila a vy hneď budete môcť vidieť, ako to prebiehalo v mojej hlave. V denníku mám menované osoby, ale tuná, ich kvôli, hmm, zdvorilosti menovať nebudem. Takže, môžeme začať:


29.9. 2013
Ahoj môj milý denníček. Takže, dala som si predsavzatie. Týždeň nebudem na fb. Takže, od zajtra začínam. Dnes je nedeľa. Čas ktorý by som strávila na fb, využijem zmysluplnejšie. Budem sa učiť, pomáhať, hrať na husle, byť pri koňoch, alebo si čítať. Možno sa mi týždeň bez fb zapáči a fb si zruším. Ok, každý deň si tu budem písať. Práve som sa odhlásila z fb. Bude to ťažké, ale možno to bude lepšie. OK! Tak, idem si ešte čítať, tak ahoj.

30.9 2013
Ahoj môj milý, milovaný a najmilší denníček. kurát som si vymenila rozvrh a idem hrať na husle. Potom sa pôjdeme ku XY učiť a potom na ranč. Ale už idem, aby som to všetko stihla

1.10 2013
Ahoj denníček, no tak dnes začína 3. deň bez fb, teda, nie 2. deň bez fb, včera to bolo super a čo dnes? Dnes budem mať aj hudobnú, ale snáď to zvládnem inak, urobil sa mi herpes -_- No nič, idem sa obliecť do školy. Pa
Ach môj denníček ako môžu byť niektorí ľudia taký hlúpi? Mením názor, som rada že som plochá! Chúďa XY. Chalani ju vlastne iba obchytkávajú. FUJ! Keby na mne bolo neustále nalepených 5 chalanov, tak by som asi zomrela. Každý by dostal po facke. A po DOSŤ silnej facke. A ďalej nechápem ako niekomu môže byť všetko jedno. FAKT to nechápem Napr. XY. Dobre vie, že ideme písať písomku, ale nenaučí sa to, povie, veď to je ľahké a z písomky dostane 5. Nepochopím prečo si proste nesadne na ten zadok a nenaučí sa to. Cez môj týždeň bez fb mi to ide. Zlepšujem sa. Fakt, namiesto toho aby som sedela za počítačom a vypisovala smajlíky do konverzácie XY tak čítam, alebo sa učím. Áno, som možno divná, ale je mi to tak jedno, je mi lepšie. Netrápi ma že XY má 70 like a ja len 30 a netrápi ma źe mi nenapísal XY, alebo iný tupec ktorý sa mi páči. Bez fb je život lepší! Dnes idem na hv a už sa celkom teším že stretnem XY. Včera som bola na ranči a Primušiak ma na podiv poslúchal. Už viem ako na neho :3 Snáď si s ním vybudujem aký, taký vzťah. OK. Idem si asi ešte čítať a potom pôjdem na HV. Ták, drž mi palce. Ahoj. Inač, :O už mám iba 5 strán!!!. Strašné :D asi si kúpim niečo čo bude fungovať ako denník, no na teba nezabudnem. môžeš mi veriť :)


2.10 2013
Ahoj denníček, môj herpes presahuj hranice zeme :( . Keď som si ho zalepila, vypadala som ako s rozbitou držkou. Tak som si tam teda dala masť a na ňu púder, ale nech chcem, ako chcem, ten hlúpy herpes nezakryjem. AAA!!! Ukrutne to štípe. Nevadí, nuž, idem do školy. Keď sa sem vrátim, možno ešte niečo napíšem. Ahoj a drž mi palce (listy)
Juhoiiii!! Idem mať cnoverse čižmy. DÚFAMN že budú pekné :3 Zajtra majú prísť, Ps: z tej debilnej Biológie som ÚPLNE dutá. Uch, pravdou je že nie je dutá bio, ale ja, lebo sa ju neviem naučiť. No, to je vlastne jedno. 3. deň bez fb je za mnou. Pac muk cmuk. PSS: zajtra sem ( pokúsim sa ) nakreslím tie čižmy. čo ak budú škaredé?? :O Uvidím, ok, idem.





Ďalší zápisok je už 8. 10, takže to už nepatrný do tohto týždňa, ale na základe tohto týždňa, som prišla k záveru, prečítaj si článok Facebook a uvidíš k akému, ďakujem☺


Antonia